Vernisáž výstavy hyperrealistických obrazů Emila Mlynárčika

Do 7.8.2020 bude ve Slovenském domě, Soukenická 3, Praha 1,  přístupná zajímavá výstava hyperrealistických obrazů Emila Mlynárčika.

Zkrácený text o autorovi od Anny Ondrušekové:

RNDr. Emil Mlynárčik/1960/, rodák z Vernára, absolvent MFF UK v Bratislave, od r. 1992 výtvarník v slobodnom povolaní, dnes žije a tvorí v Hôrke pri Poprade.

Nebýva zvykom pri menách umelcov uvádzať ich odborné tituly, no nie je to neúčelné vtedy,keď chceme zdôrazniť typové začlenenie tvorcu. Odborný titul by mal dopredu signalizovať, že ide o umelca, ktorého umelecké vzdelanie sa neviaže na nijakého profesora. Umelci tohto typu, príležitostne označovaní ako autodidakti,nie sú zaťažení akademickým umeleckým vzdelaním, jeho normami,kritériami, vzormi a aj – šablónami. Umeleckí samoukovia v dejinách umenia nie sú ničím výnimočným, predstavujú samostatnú kategóriu umeleckej tvorivosti a tí najtalentovanejší z nich majú v dejinách kultúry nezastupiteľné miesto.

Maliar Emil Mlynárčik pochádza zo Slovenského raja. Narodil sa v svojráznej obci Vernár. Už tento fakt je svojim spôsobom symbolický- dovoľuje mi vysloviť prirovnanie, že podobne ako mnohí Vernárci spievajú , on maľuje. Vernárci spievajú po svojom a spievajú vtedy, keď sa im zachce,keď sa rozveselia , alebo keď ich pochytí clivota a nech spievajú o tom či onom, radi si ich vypočujeme a ich spev nám prináša potechu hoci do nijakých hudobných škôl nechodili. Podobne je to aj v prípade Emila Mlynárčika. Aj on si maľuje čo mu srdce ráči- sebe i nám pre radosť.Jeho obrazy s témou krajiny, či zátišia, zachycujú svet náš každodenný, ale aj čaro lesných zákutí, miznúcich vidieckých dreveníc, či starobylých mestských častí. Nie sú to nijaké expedície do snových, či exotických krajín podané vo vymyslených, extravagantných a za každú cenu hlavne šokujúcich tvarových kompozíciách a farebných kombináciách. Mlynárčikove maľby sú maliarsky statočné, realistické opusy a aj veci ľudské a predmety prírodné na nich sú také, vzaté zo života a reálne. Olejomaľby hovoria zrozumiteľnou výtvarnou rečou a hovoria sami za seba. Netreba k ním nič dodávať alebo vysvetľovať.

Anna Ondrušeková, Tatranská galéria Poprad , 2007 /krátené/

www.emil-mlynarcik.sk