Martin Fryč
back
ilustrace výstavy
ilustrace výstavy
ilustrace výstavy
ilustrace výstavy

Vernisáž výstavy Hlinený úsmev Márie Banášovej

13. 10.-4. 11. / Slovenský dům / Keramika

Do 4. 11. 2022 bude ve Slovenském domě, Soukenická 3, Praha 1,  přístupná velmi zajímavá a zábavná výstava Hlinený úsmev Márie Banášovej.

Mária Banášová a jej hlinený úsmev

Narodená:
11. 3. 1952, Podolínec, Slovensko

Štúdium:
1968 – 1972 Stredná škola umeleckého priemyslu (Teodor Lugs), Bratislava
1985 – 1986 Výtvarná Akadémia Berlin (Hertzel)

Sympóziá a stáže:
Jürgen Karnopp, Berlin, DDR 1985 – 1988
Gerhild Tschachler – Nagy + Michael Flynn, Moosburg, Rakúsko 1991
Gustav Weiss, Zell an der Pram, Rakúsko 1993
Lučenec, Novohradská Galéria, Slovensko 1993

Ocenenie:
Zlatý gunár – Kremnické gagy 2008

Text Márie Horváthové o autorce:

Mária Banášová vstúpila na slovenskú výtvarnú scénu koncom osemdesiatych rokov a hneď jej prvá bratislavská výstava bola príjemným prekvapením. Svojich divákov oslovila kolekciou neobyčajných keramických plastík, v ktorých sa snúbila fantázia ženy s humorom na tie časy neobvyklým a nečakaným. Boli to svieže kompozície, torzá postáv i celé gúry, ktoré prinášali úsmevný pohľad na život, nečakané situácie, ale aj najvnútornejší citový svet bežného človeka.

Úžasný zážitok z bezprostredného stretnutia so svojimi priaznivcami i divákmi si Mária Banášova v priebehu nasledujúceho desaťročia viackrát zopakovala na autorských výstavách na Slovensku, ale najmä v zahraničí, v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Poľsku, Bulharsku i Rumunsku. Väčšina jej diel opustila ateliér a našla svojich obdivovateľov. Ale ona sama sa ako umelkyňa nečakane a na dlhší čas odmlčala.

Neznamená to však, že to bol čas premárnený. Práve naopak. Jej najnovšie diela, ktoré v priebehu posledných troch – štyroch rokov zaplnili police ateliéru v priestoroch bývalej chýrnej čajovne v rodinnom dome v bratislavskom Líščom údolí prekvapujú svojou celistvosťou a vyrovnanosťou, aktualizáciou pôvodných postupov, ale najmä bezprostrednosťou a spontánnosťou. Jej tvorba dozrela, keramické plastiky dostali komornejšie formáty, objemy zhutneli a povestný „banášovský“ humor nadobudol nové dimenzie.

Mária Banášová, tak ako predtým, pracuje výlučne s hlinou. Modeluje ju, decentne a striedmo glazuje, a po prvom vypálení v detailoch často dotvára jemnou maľbou či zlatením. Výsledkom je kamenina. Robustná a zemitá, evokujúca návraty k počiatkom veľkých civilizácií, ku stredomorským kultúram, ale i k dielam velikánov európskej moderny.

Základným prvkom tvorby Márie Banášovej okrem jemnej irónie a humoru je predovšetkým dejovosť. Úžasná schopnosť vo výrečných gestách, pózach, náznakoch a symboloch vyrozprávať príbeh, ktorý má zväčša nadčasovú platnosť. Možno aj preto sa autorka s prenikavým intelektuálnym prehľadom často obracia k antike, k večným pravdám veľkých lozofov a mytologickým odkazom a symbolom, aby ich potom prostredníctvom nových situácií, gest a mimiky postavila do súvislostí dnešného sveta.

Mnohí jej „hrdinovia“ boli postavení na piedestál, iní naň po chrbtoch druhých proste vyliezli a aj zdanlivá rýdzosť zlata na korunke, či na vavrínovom venci môže byť iba pozlátkou, ukrývajúcou nelichotivú a odvrátenú tvár. Humor Márie Banášovej je zväčša úsmevný, je však aj jemne ironický a predovšetkým adresný. Je ukrytý v pózach i gestách ale aj vo výstižných názvoch. K niektorým z nich sa autorka s obľubou vracia a modeluje rôzne varianty toho istého príbehu.

Jednou z východiskových inšpirácií, ktorú stretávame v celej jej tvorbe je okrem často variovaného príbehu „muž na krku“ i postava klauna. Elegantného, ligránskeho a šarmantného, smutného i nostalgického, ťarbavého i bezradného. Klaunovská čiapka je raz symbolom bezstarostnosti, inokedy pretvárky, či beznádeje a je úplne jedno či ju má nasadenú muž, či žena.

Výrazným prvkom v autorkinej najnovšej tvorbe sa stáva písmo, ktoré má nielen kaligrafickú, ale najmä výpovednú hodnotu. Vo forme citácií ho nachádzame na piedestáloch i sokloch, bránach i oblúkoch a je nositeľom posolstva a akýmsi sprievodcom históriou ľudstva.

Neodmysliteľnú súčasť Banášovej keramickej tvorby predstavujú úžitkovo-dekoratívne predmety, najmä misy, vázy, fľašky, ktorých nekonvenčné robustné tvary a decentnú farebnosť oživujú plastické fragmenty postáv, či rastlinný motív prevedený precíznou kresbou. Sú dopovedaním príbehu o hline a o jej umeleckých premenách na objemy a tvary, ktoré sú schopné vniesť do sveta súčasného človeka úsmevnú hravosť, ale i čoraz vzácnejšiu úprimnosť a ľudskosť.

Mária Horváthová, 2016



Fotografie z výstavy

Licence Creative Commons
Toto dílo podléhá licenci Creative Commons Uveďte původ 4.0 Mezinárodní Licence. Stránky jsou archivovány Národní knihovnou ČR
×

REPUBLISHING TERMS

You may republish this article online or in print under our Creative Commons license. You may not edit or shorten the text, you must attribute the article to Martin Fryč and you must include the author’s name in your republication.

If you have any questions, please email martfryc@gmail.com

License

Creative Commons License AttributionCreative Commons Attribution
Vernisáž výstavy Hlinený úsmev Márie Banášovej