Vernisáž výstavy fotografií Slovensko čarovné (Igor Čombor, Ivan Kenéz a Ľubomír Schmida)

Do 18.9.2017 bude ve Slovenském domě, Soukenická 3, Praha 1, v přízemí i v podzemí, přístupná krásná výstava fotografií Slovensko čarovné (Igor Čombor, Ivan Kenéz a Ľubomír Schmida).

Základ vystavenej kolekcie tvoria fotografie Ivana Kenéza a Igora Čombora. Výstavu dopĺňa fotografiami aj predseda Zväzu slovenských fotografov Ľubomír Schmida.

Ivan Kenéz s Igorom Čomborom tvoria nerozlučnú tvorivú dvojicu najmä vo fotografovaní prírody a horskej krajiny. Je logické, že v tomto tvorivom úsilí je dominantný Liptov a Tatry.
Po mnohých rokoch sa v roku 2001 odhodlali vystaviť zo svojej tvorivej dielne kolekciu pozoruhodných fotografií. V tom roku vyšla ich prvá spoločná fotografická publikácia Čarovný svet Tatier.

Zatiaľ posledná kniha Slovensko – čarovná krajina tiež potvrdila, že v plenéri sa cítia silní, pričom zďaleka nepovedali ešte záverečné slovo. Práve naopak.
Pokračujú v objavovaní čarovnej prírody. Je to nekonečný príbeh ako pre iných autorov, aj pre nich.
I. Kenéza s I. Čomborom spája okrem fotografií z Tatier a Liptova i mesto Ružomberok. Dozaista hlavné mesto slovenskej fotografie.
Počiatky Kenézovej tvorby siahajú až do šesťdesiatych rokov, keď získaval aj v ružomberskom fotoklube nielen prvé skúsenosti vo fotografovaní, predovšetkým krajiny rodného Liptova, ale aj prvé ocenenia v domácich, československých a medzinárodných súťažiach.

Nie je typickým predstaviteľom dokumentaristu, hoci základný pohľad na krajinu v prvom pláne si vyžaduje exteriér s určitými danosťami. Tie musia ovplyvňovať subjektívny pocit fotografistu. Ale často zostáva k niektorým veciam chladným. Záleží na nálade v okamihu myšlienky na expozíciu obrazu.
Kenéz vyhľadáva v krajine napätie. Rád hľadá v zdanlivo všednej realite epický príbeh. A takéto odhaľovanie príbehov krajiny, lebo každá ich má za priehrštie, spája Kenézovu s Čomborovou prácou v teréne. Nakoniec, nie raz sú pri tom spolu. Akurát zápasia s technickými možnosťami fotografickej kamery.
Obaja vystavujúci fotografi, Kenéz a Čombor, navyše vkladajú do fotografie vlastnú životnú skúsenosť. Dôverne poznajú mnohé miesta v každom ročnom období. A tak nejde len o obyčajnú reportáž, ale často o určitý stupeň štylizácie. A to ich spája.

Fotografovanie v plenéri horskej krajiny charakterizuje tvorbu I. Čombora. Oproti Kenézovi je v nej viac detailov. Pritom sa rád potrápi a zahrá so svetlom. Vykresľovanie pod povrchom, skúmanie a objavovanie skrytých odkazov v predlohách.
Takisto má dlhoročné skúsenosti, pretože Čombor sa fotografovaniu venuje už viac než štvrťstoročie. Je to obdivuhodné, ale aj pochopiteľné. Veď fotografovať v jeho prípade znamená istý druh relaxu popri náročnom povolaní vojenského lekára a špecialistu v odbore neurológia.
Prvé zábery naexponoval už počas štúdií. Neskôr, keď začal pôsobiť ako lekár v Liptove, rozvíjal svoj talent a remeselnú zručnosť dokumentaristu v mimoriadne fotogenickom prostredí severu našej krajiny. Prvé krajinárske fotografie publikoval v časopise Krásy Slovenska už koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia.
Napokon treba povedať, že ani jeden z autorov sa neprezentuje verejnosti pričasto, aspoň nie tak často, aby výsledky ich tvorivého úsilia zovšedneli.

Zdroj: https://myruzomberok.sme.sk/c/5681788/kenez-a-combor-vystavuju-v-bruseli-krasu-tatier-na-fotografiach.html#ixzz4nAawAEfQ

Texty PhDr. Mariána Pauera:

Ľubomír Schmida, rodák z Liptovského Mikuláša, je od roku 1980 členom Fotoklubu pri Liptovskom múzeu v Ružomberku a od roku 1982 členom Zväzu slovenských fotografov. Prvú autorskú výstavu v minigalérii Liptovského múzea v Ružomberku pripravil v roku 1983. O tri roky neskôr získal 1. miesto v celoštátnej súťaži Zlatá ihla. Pravidelne sa zúčastňuje na domácich i zahraničných výstavách, pôsobí ako lektor na fotografických seminároch. Od roku 1995 je predsedom Zväzu slovenských fotografov so sídlom v Ružomberku, kde sa organizujú pravidelné výstavy ZSF od roku 1968. Významný úspech dosiahol v roku 1997, keď zvíťazil na AMFO Diafoto. O rok neskôr mu udelili titul Autor Zväzu slovenských fotografov. Ďalšie prvé ceny získal na súťaži Slovensko moje (2002), na medzinárodnom salóne STROM a na výstave Zväzu slovenských fotografov (obidve v roku 2004). V rokoch 2006, 2007, 2008 mal fotografiu v slovenskej kolekcii, ktorá získala zlaté medaile v kategórii fotoklubov na výstave Trierenberg Super Circuit v rakúskom Linzi. Tohto roku si víťazstvo zopakoval. V súťaži o Najkrajší kalendár roku 2006 a 2007 a 2011 získal päť cien za kalendáre Tatry, Nebo a zem, Krajina farieb, KRIVÁŇ Slovensko a Fotoklu ZSF. V rokoch 2001 a 2003 sa prezentoval autorskými výstavami v Slovenskom inštitúte v Ríme, v roku 2002 na našom zastupiteľstve v Jakarte a spolu s Jurajom ČECHOM usporiadali spoločnú výstavu Zmysel života s 365 fotografiami v Liptovskom Múzeu. Na podporu Vysokých Tatier v roku 2005 prezentoval svoju tvorbu v talianskom Terste. V roku 2007 mal autorskú výstavu na 12. medzinárodnom festivale fotografie v Číne v Li Shui a vo Vinnipecu v Kanade, v roku 2008 v Rivne na Ukrajine a z 12. medzinárodného festivalu fotografie z Li Shui sa prezentoval autorskou výstavou v Galérii Ľ. Fullu v Ružomberku. V roku 2009 vystavoval svoju tvorbu Živly zeme -Liptov -Tatry v Krakove, v Prahe a v Košiciach. V roku 2004 a v roku 2008 dostal Cenu primátora mesta Ružomberok za prínos do fotografického diania na Slovensku. Je spoluautorom publikácií Slovensko – krajina farieb a Ukladanie do pamäti – Ružomberok. Bol vedúcim členom delegácie, ktorá na 28. svetovom kongrese FIAP v Číne získala pre Slovensko právo usporiadať 29. svetový kongres FIAP v roku 2008. Na kongres v Číne pripravil kvalitnú multimediálnu prezentáciu Slovenska a reprezentačné materiály. V tomto roku mu udelila Medzinárodná federácia fotografického umenia titul ESFIAP za zorganizovanie 29. Svetového kongresu FIAP na Slovensku. V roku 2009 sa zúčastnil 13. medzinárodného festivalu fotografie v Číne v Li Shui, kde získal čestné uznanie za svoju fotografickú tvorbu.
Výstavu Sedem dní v Číne prezentoval v Ružomberku, v Žiline, v Piešťanoch a na spoločnej výstave s Marcelom Koleštíkom Sen o sne v Bratislave. V Ružomberku bol riaditeľom piatich ročníkov Európskeho fotofestu fotoklubov a piatich detských fotokempov, retro výstavy 40 rokov ZSF, 35. ročníka výstavy umeleckej fotografie členov ZSF, sprievodných výstav a podujatí k 29. svetovému kongresu FIAP a 40. výročiu založenia ZSF.
Nie náhodou Ľubomír Schmida už 30 rokov tvorí rozsiahly cyklus fotografií Živly zeme. On sám je totiž živel. Ako autor i ako organizátor fotografického života. Jeho tvorba sa pohybuje dakde na hranici vyššieho princípu univerza. Aby som vám to trochu priblížil: Sú veci medzi nebom a zemou, ktoré niektorí nevnímajú vôbec, niektorí chápu čiastočne a sú aj takí, čo sa v nich vyznajú lepšie ako iní. Ľubomír patrí do tejto kategórie. V cykle Živly zeme ide až na hranicu ezoterických pocitov – v slovníku cudzích slov som sa dočítal, že sú to pocity, ktoré by mali zostať utajené, alebo dostupné len vyvoleným. Tak si vyberte! Ľubomír Schmida sa presadil na domácom i zahraničnom fóre, pravidelne prispieva svojimi snímkami do kolekcií reprezentujúcich Slovensko na súťažiach fotoklubov, kde v posledných rokoch dosahujeme vynikajúce výsledky. Spomeňme Trierenberg Super Circuit, kde sme v obrovskej konkurencii už päť krát zvíťazili.
Ľubomír Schmida má však na svojom konte nielen úspechy ako tvorivý fotograf, ale na slovenskom fotografickom poli zanecháva výraznú brázdu aj ako organizátor. Vo funkcii predsedu Zväzu slovenských fotografov sa odborne, systematicky podieľa na príprave a organizovaní zväzových výstav, rôznych seminárov a školení, kde odovzdáva svoje bohaté skúsenosti ako lektor. Najmä jeho zásluhou sa slovenská delegácia zúčastnila na 28. svetovom kongrese FIAP v Číne, kde sme získali právo zorganizovať nasledujúci 29. svetový kongres Medzinárodnej federácie fotografického umenia (FIAP) v roku 2008 na Slovensku.
Zúčastnil sa dvoch svetových fotografických festivalov v Čine v Li Shui v rokoch 2007 a 2009, kde prezentoval slovenskú fotografickú tvorbu, ako aj Liptov a Tatry autorskou výstavou. V roku 2009 sa za svoju tvorbu dostal do prestížnej publikácie The Best Photographers V. vydanej v Prahe. Publikoval vo viacerých odborných časopisoch a v roku 2008 Slovenská televízia natočila o jeho tvorbe medailón. Svoju tvorbu prezentoval aj v Bruseli (2010) s názvom The Elements of Earth – Liptov – Tatry spolu s Ivanom Kenézom a Igorom Čomborom. Od roku 2010 je oficiálnym zástupcom PSA na Slovensku. Je predsedom fotoklubu ZSF ktorý získal Grand Prix cenu na 26. Inter fotoklub Vsetín.
V Ružomberku, ktorý má osobité postavenie v histórii slovenskej fotografie aj tým, že v roku 1968 práve v tomto meste založili Zväz slovenských fotografov a organizujú tu dva medzinárodné fotografické salóny pod záštitou FIAP – Fotoforum a Strom, založil a organizačne pripravil päť ročníkov Európskeho fotofestu fotoklubov. Záslužná je najmä jeho starostlivosť o mladú generáciu, pre ktorú v meste pod Čebraťom usporiadali už 5. detských fotokempov s veľkým úspechom. Na záver oboch podujatí pripravili výstavy najlepších prác. Mohli ich vidieť aj účastníci seminárov Zväzu slovenských fotografov, ďalej na 28. svetovom kongrese FIAP v Číne ale hlavne na 29. svetovom kongrese FIAP na Slovensku, čo malo pozitívny ohlas u vedenia FIAP ako aj u delegátov kongresu.

Dnes je v nebezpečenstve predovšetkým úcta k človeku. Ale i k stromu, rieke. K všetkému živému. Problémy strácajú súvislosti, riešenia sú často protikladné. Včerajšia pravda je mŕtva, pravdu zajtrajška treba najprv vytvoriť. A čo dni, ktoré žijeme? Žiadna všeobecne
platná syntéza nie je na dohľad, každý vlastní iba časť pravdy. Rozdielne názory na metódu spôsobujú, že si už neuvedomujeme, že sa ponáhľame k rovnakému cieľu. Ak totiž cestovateľ zdoláva svoju horu v smere nejakej hviezdy a dá sa príliš pohltiť problémami výstupu, môže zabudnúť, ktorá hviezda ho vedie.

Traja autori sa vydali na cestu hľadať a objavovať krásu prírody. Osobitosti nášho hrboľatého Slovenska. Vo svojich obrazoch sa zbavujú zbytočností, hľadajú prostotu a mohutnosť, ktorú má mať umenie, ak chce, aby sa divák konfrontoval so sebou samým. Aby sa postavil na cestu
návratov k ľudským mierkam, k prírode a pôvodnosti človeka, ešte nepokazeného civilizáciou, keď chodil po zemi vlastnými nohami, jedol chlieb, syr a olivy, pil mlieko a víno a mal vedomie mravnosti a práva, odvodeného zo všetkých týchto jednoduchých vecí. Pred ich obrazmi
sa vraciam k slovu, ktoré prenáša myšlienky a odzrkadľuje predstavy. K slovu absolútne voľnému. A predsa mu neraz dochádza dych, keď má presne vyjadriť, čo je zakódované v obraze. Často je len slabým odleskom videného, lebo obrazy ďaleko presahujú jeho význam a obsah.

Dobrý fotograf totiž z každodennej všednosti, do ktorej sa veci a javy dostávajú opakovaním, vylúpne tvary imponujúce monumentalitou, vyťaží farby, očarujúce svojou malebnosťou, a všetko to uloží do plochy obrazu s vedeckou precíznosťou a grafickou presnosťou. Svet len nechápavo krúti hlavou, že je to vlastne stále on, len pristihnutý v okamihu, keď to najmenej čaká. V najrozmanitejších podobách.

Igor Čombor, Ivan Kenéz a Ľubomír Schmida neprichádzajú len s výtvarným či dokumentárnym záznamom videného. V ich fotografiách sú pastelové kreácie i hmlisté rána jesene, práve tak ako dravé ranné lúče, predierajúce sa korunami stromov. Svetlo nežne
pohládza lúky, polia, rozohráva na nich neopakovateľnú tieňohru, vzápätí ju vystriedajú drsné tvary uzimených končiarov. Na horizonte osamelé stromy vytrvalo držia stráž nad krajinou. Fotografie trojice slovenských autorov sú obrazovými eposmi oslavujúcimi prírodu,
o ktorej už Paul Cézanne povedal, že je stále tá istá, ale nič z toho, čo objavuje, neostáva. Preto by umenie malo v nás vzbudiť pocit, že príroda je večná.
Ešte sú medzi nami tvorcovia, ktorí nám to vytrvalo pripomínajú.
Každým dňom ich však ubúda. Na škodu tohto sveta, ktorý je, našťastie, stále aj svetom ľudí.

PhDr. Marián Pauer, ESFIAP