Vernisáž výstavy ak.mal. Vladimíra Petríka: Upratovanie myšlienok

Do 16.1.2017 bude ve Slovenském domě, Soukenická 3, Praha 1, v přízemí i v podzemí, přístupná výstava ak.mal. Vladimíra Petríka: Upratovanie myšlienok.

Vladimír Petrík

Narodil sa 11. 9. 1953 v Bratislave.
V rokoch 1969 – 1973 študoval na ŠUP v Bratislave, oddelenie propagačnej grafiky (prof. G. Štrba). V rokoch 1973 – 1979 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, oddelenie monumentálnej maľby (Doc. R. Dúbravec, F. Gajdoš, D. Castiglione).
Venuje sa maľbe, kresbe, grafike, grafickému dizajnu
a tvorbe v architektúre.
Zúčastnil sa mnohých domácich i zahraničných výstav v Českej republike, Maďarsku, Rakúsku, SRN, Francúzsku, Rusku, Švédsku, Ukrajine, Bulharsku, Izraeli a Belgicku.

Text Ľudo Petránskeho, ml. o autorovi:

Maliar Vladimír Petrík nerád opakuje. Keď si za tému zoberie Vivaldiho štyri ročné obdobia neurobí štyri obrazy, ale päť. Hovorí, že štyri by boli málo, lebo by nevystihol kolobeh prírody a duch novej doby. Podobne keď maľuje Atlantídu, zbavuje sa nánosu starovekého mýtu o bájnom kontinente a radšej sa vydáva do čarovného labyrintu farieb. Ponára sa do magickej hlbočiny a necháva sa unášať pocitom podobne ako fran­cúzsky režisér Luc Besson. Petríkov obrazový príbeh nemá literárny základ. Je to vzdialený zvuk prírodných hlasov, ktoré šepkajú svoje vábivé slová.

Maliar však nikdy nepodľahol hlasu zvodných Sirén natoľko, aby stroskotal na útesoch zvané maniera. Jeho plavba po pocitoch má pevné brehy. Z jedného sa ozýva Kandinského myšlienka: „Farba je prostriedok bezprostredného pôsobenia na dušu. Farba je klávesa. Oko je úderné kladivko. Duša je klavír s mnohými strunami. Umelec je ruka, ktorá úderom na tú alebo onú klávesu spôsobí vibráciu duše.“ Z druhého brehu zase počuť presvedčenie, že každý obraz je aktuálnym stavom mysle. „Preto svoje obrazy takmer vždy považujem za dokončené, hoci by sa k nim ešte dalo vrátiť,“ hovorí maliar. „Nemalo by to však už príchuť aktuálneho záznamu duše. A o ten mi ide v prvom rade.“
Vladimír Petrík sa nerád opakuje, ale vie, že svoj tieň nepreskočí. Každé dobré umenie je jeho inšpiráciou. Staroegyptské umenie, rovnako ako ornamentálne tvary baroka, či poetická snovosť Marca Chagalla. Dôležitá je potom autorova citlivosť. Miera vnímania hlasov, ktoré nikdy nepresiahnu snahu po autenticite.
Všetky spomenuté myšlienky sa dajú vystopovať aj v tvorbe z posledných siedmich rokov. Je tu všetko podstatné. Farba, ktorá je médiom rozprávajúcim svoj príbeh. Tvary rozohrávajúce hry svetiel. Zátišia prenikajúce do vertikál. Všetko plynie v nadväznosti, ale zároveň sa aj vyvíja. „Zavriete oči a čo príde po tom, začína sa odznova,“ povedal raz Franz Kafka. Experiment je v polohe drobných zmien. Zdá sa, že teraz sú farby ostrejšie a tvary získali na objemovosti. Vladimír Petrík má rád čisté plátno. Je výzvou naďalšie dobrodruÏstvá farby. Na tie súčasné vás spolu s autorom srdečne pozývam.

Ľudo Petránsky, ml.