Vernisáž Vladimír Dedeček: Práca

Do 31.12.2015 můžete v Galerii Jaroslava Fragnera, Betlémské náměstí 5a, Praha 1, navštívit v nově otevřeném malém výstavním prostoru v přízemí, výstavu – videoprojekci Vladimír Dedeček: Práca.

„No to je taká otázka, tvorba či robota. Ja som premenil navrhovanie skôr na robotu. Nikdy som sa necítil ako umelec.“
Vladimír Dedeček

Projekt Vladimír Dedeček: PRÁCA je sondou do myslenia architekta, ktorého dielo stále živo rezonuje v slovenskom architektonickom diskurze a dodnes významne formuje priestor a identitu viacerých slovenských miest.

Architekt Dedeček je neprávom známy predovšetkým ako autor kontroverzných, monumentálnych diel a konceptov. Za svoju takmer polstoročia trvajúcu kariéru vyprodukoval vyše 90 architektonických diel a návrhov – od rodinných domov až po rozsiahle komplexy univerzít či kultúrnych inštitúcií, ktoré odhaľujú jeho húževnatý naturel, ale aj jasný a konzistentný prístup k projektovaniu. „Dedečkovský“ rukopis charakterizuje dôraz na rytmus a až sochársku plasticitu, ktorá však nikdy nepresiahla jednoznačnosť základných geometrických útvarov. Architekt vždy ostával verný modernému konceptu.

Dvojkanálová videoinštalácia, ktorú zrealizoval filmár Peter Kudlička (moire.sk) v rámci výstavy, sprostredkúva intimitu Dedečkovho súčasného životného prostredia, jeho myslenie a pohľad na minulosť aj súčasnosť. Autori sa však zámerne zriekli možnosti priamo vstúpiť do Dedečkom zrealizovaných objektov a zaznamenať ich súčasný stav. Kameru obrátili výhradne na architekta, jeho tvár, ruky a pracovný stôl. Napriek tomu nie je Vladimír Dedeček v tomto filmovom diptychu len tradičným pasívnym rozprávačom, pred objektívom kamery priamo fyzicky demonštruje spôsob jeho práce, odhaľuje jeho húževnatý naturel, ale aj jasný a konzistentný prístup k navrhovaniu. Jednoduché, schematické kresby perom, ktoré architekt počas tohto špecifického videointerview vytvoril, vizualizujú realitu architektových myšlienok. Tieto skice sa zároveň stávajú artefaktmi, záznamami jeho „performancie“.

Dedečkove kresby sú spolu s kompletným indexom architektovej práce jediným hmotným prvkom výstavy, ktorej strohá vizualita vznikla v réžii architektonického ateliéru Plural a grafickej dizajnérky Lubice Segečovej. Koncepciu výstavy pripravil historik architektúry Peter Szalay (Oddelenie architektúry ÚSTARCH SAV) v spolupráci architektom Martinom Zaičekom (o. z. Archimera) a celým autorským tímom.

Výstava v skratke zaznamenáva 45 rokov práce architekta, ktorý nepatril k prelietavým bonvivánskym umelcom, ale skôr k „pracantom“ hlboko ponoreným v množstve architektonických úloh. Autori si nekládli za úlohu poskytnúť vyčerpávajúcu retrospektívu tvorby Vladimíra Dedečka, chceli skôr načrtnúť obraz osobnosti architekta a prostredníctvom jeho vlastných slov poskytnúť priestor na odhaľovanie a porozumenie práce jedného z posledných architektov prvej povojnovej generácie Slovenska.

Základné životopisné dáta architekta Vladimíra Dedečka/
• 29. mája 1929 narodený v Martine
• 1948 – 1952 absolvoval štúdium architektúry na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave v ateliéri profesora Emila Belluša
• 1952 – Stavoprojekt Bratislava, ateliér školských stavieb, ktorý viedol Rudolf Miňovský
• 1953 – 1954 povinná vojenská služba
• 1954 – 1966 Stavoprojekt Bratislava, ateliér školských stavieb, ktorý viedol Rudolf Miňovský
• 1966 – 1995 vedie vlastný IV. ateliér v Stavoprojekte Bratislava
• 1995 – 1997 spolupracuje na polovičný úväzok s ateliérom architektky Evy Grébertovej
• 2014 – Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre bola vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku
• Architekt žije v Bratislave

Výber najvýznamnejších prác/
• Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre (v súčasnosti Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre), v spolupráci s Rudolfom Miňovským, 1959 – 1966. Od roku 2014 Národná kultúrna pamiatka
• Vysokoškolské mestečko v Bratislave-Mlynskej doline, 1963 – 1978
• Dostavba a rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie v Bratislave, 1964 – 1978
• Vysoká škola lesnícko-drevárska vo Zvolene (v súčasnosti Technická univerzita vo Zvolene), 1968 – 1984
• Štátny ústredný archív v Bratislave (v súčasnosti Slovenský národný archív), 1972 – 1983
• Viacúčelové výstavné zariadenie Bratislava-Petržalka (v súčasnosti výstavisko Incheba Expo), 1974 – 1988
• Palác kultúry a športu v Ostrave-Vítkoviciach, 1974 – 1988
• Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, 1984 – 1991

Vybrané citáty architekta Vladimíra Dedečka/

O vlastnej tvorbe…
„Necítim sa ako vynálezca myšlienok, všetko, čo v mojej architektúre je, nájdeš v učebnici deskriptívnej geometrie, len musíš pozorne listovať.“

O vyhlásení SPU v Nitre za Národnú kultúrnu pamiatku…
„Ja vnímam architektúru ako národné dielo vôbec. Ale nie národ v zmysle nacionálne socialistickom či politickom, ale národ ako ľud, ako obyvateľov jedného územia medzi Dunajom a Karpatmi. (…) Čo je to Národná kultúrna pamiatka? To je to, čo tento národ, alebo ak chcete ľud vytvorí, lebo nestačí vám koncept, koncept je papier, nanajvýš model. Cítim sa autorom základnej myšlienky, ale vlastnej školy. Každý tam priniesol svoju trošku do mlyna. Aj s chybami, aj dobrými vecami, čiže je to oprávnené, ak si národ povie – toto je moje vlastníctvo a moja práca. Ja cítim, samozrejme, istú spokojnosť, ale nemyslím si, že tie papiere samy postavili tú školu. Tam boli tisíce rúk, ktoré boli slovenské, maďarské, židovské a aj rómske.“

O interiérovom navrhovaní a o spolupráci s architektom Jaroslavom Nemcom…
„Spolu s Jarom Nemcom (Dedečkovým kolegom, interiérovým architektom, pozn. autora) sme mali nálepku, že sme architekti navrhujúci budovy, v ktorých je kláštorné prostredie, že navrhujeme domy, ktoré sú zvonka všelijak komplikovane tvarované a zvnútra jednoduché. Ale to nebolo naše programové presvedčenie, i keď niekedy som Jara tlačil do väčšej prostoty. Mal som totiž takú zásadu, že bežný školák musí sedieť rovnako ako riaditeľ alebo učiteľ, a tak nie je dôvod, aby jeden sedel na foteli a druhý na stoličke.
My sme sa vedome snažili o jednoduchosť, radšej sme peniaze použili na obloženie fasády kameňom, než by sme míňali na „vytintené“ interiéry. Dnes máš fasády obložené „šmejdom“, ale vnútri sú „vytintené“ Podľa mňa má byť budova stavaná na storočia a interiér, ten sa bude meniť aj tak každých desať rokov. Tak načo doň venovať toľko peňazí?“

Základné dáta o výstavnom projekte/
• Organizátorom výstavného projektu je o. z. Archimera v spolupráci s Design week, Oddelením architektúry ÚSTRACH SAV v Bratislave, moire.sk a architektonickým ateliérom Plural.
• Projekt vznikol s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Autori koncepcie a realizácie výstavného projektu/
• Peter Szalay, historik architektúry (Oddelenie architektúry ÚSTARCH SAV)
• Martin Zaiček, o. z. Archimera
• Peter Kudlička, digital artist (moire.sk)
• Lubica Segečová, grafická dizajnérka
• Plural architects / Martin Jančok, Michal Janák, Ivana Čobejová