Vernisáž výstavy Organic Development

Do 22. 2. 2024 je v galerii Slovenského Institutu, Hybernská 1, Praha 1, zdarma přístupná velmi zajímavá výstava Organic Development.

Slovenský inštitút v Prahe otvoril jubilejný rok 30. výročia vzniku výstavou súčasnej slovenskej ženskej maľby s názvom ORGANIC DEVELOPMENT. V kurátorskej koncepcii Jany Babušiakovej sa predstavujú tri slovenské maliarky Žofia Dubová, Kristína Mésároš, Patrícia Koyšová a česká hostka Iveta Stehlíková. Vernisáž sa konala vo štvrtok 11. januára 2024 v priestoroch Slovenského inštitútu v Prahe na Hybernskej 1 za účasti veľvyslankyne Slovenskej republiky v Českej republike Ingrid Brockovej a riaditeľky Slovenského inštitútu Ľubice Krénovej.  

Príroda a umenie v minulosti často stáli proti sebe. Ako mužský a ženský princíp, jin a jang, dve polovice sveta, ktoré navzájom kontrastujú. A to napriek tomu, že sa ženy a krajiny stávali častým námetom umenia, ktoré ich „kultivovalo“ a interpretovalo svojím civilizačným okom. O to viac je zaujímavé sledovať smerovania, v ktorých sa tieto dva dlho oddelené svety prepájali a v záujme o organické „ženské“ princípy včleňovali prírodné cykly do výtvarných postupov. Hoci hlavným poľom tejto myšlienkovej línie sa stal objekt, happening či inštalácia, výstava Organic development štyroch žien – maliarok ponúka pohľad do súčasných podôb média maľby, asociovaného primárne so ženskou, lyricky prírodnou tvorbou. Hľadá prieniky medzi dvoma homonymami – organický ako prírodný, ale i prirodzený v akceptácii nelineárneho vývoja a náhody, ktorá vnútorne nadväzuje na javy otláčajúce sa do rastlinstva a krajiny.

V primárnom skúmaní horského prostredia Žofie Dubovej sa zrkadlia neustále sa meniace podoby hôr, oblakov a snehu. Jej slobodné pozorovanie premenlivosti sa prejavuje okrem iného v experimentoch s možnosťami a obmedzeniami plátna. Jeho danosti podrobuje zmenám, ktorých výsledok vybočuje z vymedzenej plochy rámu, obraz ohýba, prepína či do neho vstupuje šitím. V trojrozmernej inštalácii sklenených tabúľ pracuje nielen s transparentnosťou obrazu, ale súčasťou výsledku je aj nepredvídateľnosť procesu maľby na sklo vrátane samotného vypaľovacieho procesu. Podobne ako potenciálne lavínové situácie v krajine, aj ten je závislý od množstva premenných, s ktorými sa môžeme naučiť pracovať, ale nikdy ich úplne neovládneme.

Metaforické rozprávanie Kristíny Mésároš je v krajine ukotvené inak. Intuitívne hľadá podnety v prírode, prepája ich však s vlastnými pocitmi, ktoré korešpondujú s jej vlastnou introspekciou životných ciest. Hoci vychádza výhradne z osobného pohľadu, posolstvo jej obrazov si zachováva veľmi univerzálny charakter – každý nás totiž v nejakej forme prežíva zraniteľnosť, zlyhanie, stratu či zviazanosť. Každý z nás môže byť tým korčuliarom či kajakárom, ktorý sa pokúša udržať rýchlosť, balans a zároveň nespadnúť do studených vôd. Vytvára rastlinné zátišia s jemným motúzikom, ktorý sa trhá či zauzľuje, už nie je náhodným predmetom, ale zosobňuje všetku komplikovanosť našich vzťahov, lások, rozchodov a opätovných stretnutí.

V abstraktnej tvorbe Patrície Koyšovej sa sekundárne vyjavujú princípy krajinných prvkov. Nachádzať ich možno v tvaroch a formách, ktoré evokujú zvrásnene divokú či kultivovanú prírodu, ale aj vo voľných organicky pôsobiacich útvaroch. Koyšová do svojej výtvarnej praxe dlhodobo implementuje experiment, pričom veľkú úlohu v ňom hrá náhoda a netradičné postupy (okrem iného k maľbe používa napr.  metlu) a akceptácia chýb a kazov, ktoré so sebou môžu priniesť. Maliarske gesto strieda i kombinuje s maľbou tlakom vzduchu, ktorá je síce blízka technológii, vo svojom princípe sa však s maliarskym gestom stretáva na priesečníku dychu, ktorý je kľúčovým vitálnym prvkom pohybu aj kaligrafického rytmu a jeho (ne)dokonalosti.

V maliarskom skúmaní dokonalosti a nedokonalosti prírodných foriem českej umelkyne Ivety Stehlíkovej stojí v centre príroda vo viditeľnom organickom svete, ale i v skrytom svete fraktálnej geometrie. Voľne kombinuje prvky rôznych rastlín, živočíchov a niekedy aj ľudského tela do jedného celku, vytvárajúc surreálne kompozície úplne nových druhov. V zrkadlovej symetrii obrazov pritom zľahka narúša prirodzenosť výjavu. Odhaľuje tak, že matematická dokonalosť základu sveta, ktorú skúmame skrze prírodné vedy, sa nemusí nutne odrážať v životných formách – príroda v takto definovanej dokonalosti je vo svojej podstate umelá, zatiaľ čo nepravidelnosť sa ukázala ako jej funkčná stratégia. 

Výstava Organic development vznikla v prvej verzii v roku 2022 v Dot Contemporary Gallery v Bratislave. Podobne ako samotný výstavný koncept, aj ona sa neustále vyvíja, čoho dôkazom je aj  prezentácia v Slovenskom inštitúte v Prahe, rozšírená o polohu z českej maliarskej scény. V základe stojí odhodlanie k experimentu, akceptovaniu nevypočítateľnosti vývoja a nejasnosti výsledku, povolenie náhody, či vybočenia, ktoré sú autenticky prijímané, či už v rovine techník a výtvarných postupov. Na inej, vnútornej rovine autorky definujú svoje prepojenie s prírodným princípom, ktorý na rozdiel od predpovedateľného vývoja predpokladá nejasnosť, nelineárnosť a nedokonalosť. Je opakom modernistickej utópie o vnášaní poriadku do sveta, potreby organizácie a vzývania lineárneho vývoja rastu. Namiesto plánovania sa zmieruje s náhodnosťou, necháva sa unášať prirodzeným a autentickým vývojom. Ten sa deje na základe istého princípu, jeho presný dopad a výsledky sú však neisté, podobne ako prírodné javy, formujúce pohoria, vodné toky či lavínové podmienky. Môžeme byť pozorovateľmi a partnermi týchto náhod, ale nevieme ich spútať. 

Jana Babušiaková / kurátorka

Žofia Dubová ukončila v roku 2016 štúdium maľby v ateliéri prof. Daniela Fischera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, počas ktorého tiež absolvovala stáž v ateliéri skla a zahraničné pobyty (USA, Portugalsko). V roku 2022 obhájila dizertačnú prácu pod vedením doc. Emöke Vargovej v Kabinete kresby VŠVU. Často spracováva námet krajiny, no zároveň ju zaujíma formálna štruktúra diela. Kladie si otázku, ako vzniká obraz a akým spôsobom sa tento systém alebo postup (vzniku diela) prenáša do jeho finálnej podoby – teda, čo to znamená pre obraz a zároveň, čo to znamená pre diváka. Svoje diela prezentovala na viacerých skupinových, ale aj samostatných výstavách na Slovensku, v Českej republike, Poľsku, Nemecku, Rusku, USA, Dánsku, Švédsku, Taliansku, Belgicku, Francúzsku a Portugalsku. V roku 2016 získala Cenu rektora VŠVU a Cenu Slovenskej výtvarnej únie, o rok neskôr sa stala víťazkou Maľby roka VÚB a v r. 2018 získala cenu Nadácie NOVUM. Diela Žofie Dubovej sú zaradené v zbierkach Slovenskej národnej galérie (2020) a MussVerre, Sars-Poteries, Francúzsko (2017).

Patrícia Koyšová je maliarka, experimentátorka obklopená vysokotlakovými zariadeniami. Venuje a predovšetkým abstraktnej maľbe a svoj ateliér nazýva tiež laboratóriom maľby. Rovnako ako tlakový kompresor s objemom 100 litrov je pre ňu dôležitý divák a jeho vlastná imaginácia. Vo veku plnom virtuálnosti, mediálnej únavy a vizuálneho presýtenia, sa snaží priniesť zážitok, ktorý si nárokuje na vlastný priestor a čas. V roku 2016 ukončila doktorandské štúdium v oblasti voľného umenia prof. Ivana Csudaia na VŠVU v Bratislave. Svoju tvorbu prezentovala na mnohých samostatných aj skupinových výstavách nielen na Slovensku a v Českej republike, ale i vo Švajčiarsku, Francúzsku, Nemecku, Maďarsku či Estónsku. V roku 2011 získala Cenu rektora VŠVU, v roku 2021 sa stala finalistkou prestížneho ocenenia Strabag Artaward. Žije a tvorí v Bratislave.

Kristína Mésároš je slovenská maliarka a výtvarníčka, žije a pracuje v obci Scharndorf v Rakúsku. Vo svojej tvorbe naratívnym spôsobom vykresľuje vnímanie okolitého sveta. Často je označovaná ako protagonistka magického realizmu, resp. neoromantizmu. Vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, kde absolvovala aj doktorandské štúdium na katedre grafiky a iných médií v ateliéri prof. Vojtecha Kolenčíka. Svoje diela prezentovala na viacerých skupinových, ale aj samostatných výstavách nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike, Slovinsku, Rakúsku, Nemecku, Belgicku či Mexiku. Absolvovala mnoho rezidenčných pobytov v Európe i mimo nej, rovnako jej diela sú pravidelne súčasťou medzinárodných umeleckých veľtrhov. V roku 2009 sa stala finalistkou prestížneho ocenenia Strabag Artaward International a Maľba roka 2013.

Iveta Stehlíková je vizuálna umelkyňa pôsobiaca v oblasti klasickej maľby a animácie. Prešla rozličnými ateliérmi, čo sa odzrkadľuje aj v jej tvorbe. Pre jej obrazy je charakteristické prelínanie živočíšnej a rastlinnej ríše, čo vedie k vzniku nových, fantastických foriem, ktoré sú inspirované napríklad kožou žraloka, tvarmi pásomnice, hmyzom, ale sú úzko späté s listami, stonkami či kalichmi.

Výstava Organic Development je prvou výstavou pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenského inštitútu v Prahe.