Vernisáž Jaroslav Pásler: Pampulóni

Do 9. 2. 2024 je ve Slovenském domě, Soukenická 3, Praha 1,  přístupná velmi zajímavá výstava Jaroslava Páslera: Pampulóni.

Úvodní řeč o výstavě a autorovi kurátorky Anny Drevické:

Snáď iba vtedy
keď zo slov nám ukradli konce
z nádejí ostal iba začiatok
zo striech zvonili nemé zvonce
do múrov mačky škriabali lásku
a ulicou znela neha malých mačiatok

Snáď iba vtedy
keď lúky stratili sladkosť medu
a motýle dúhu farbami kropili
ukryla závisť si svoju tvár bledú
len tíško ju lúče slnka spod perín šteklili

Snáď iba vtedy
keď už sme len smutne zúfali
hrali si noty po kvapkách
v srdci sme však stále dúfali
že konce šťastné nie sú len v rozprávkach

Vážení a milí prítomní,
dovoľte zo srdca Vás privítať poéziou Silvie Hlavovej na dnešnej vernisáži výtvarnej výstavy, ktorá nesie názov Pampulóni Jaroslava Páslera, ktorej filozofiu sám jej autor, Jaroslav Pásler, nazval POSTGENTLEREVOLUTIONIZMUS. Ja osobne môžem len tušiť, že spomenuté slovo má vystihovať výtvarný prejav a cez neho odkryté celé duševné portfólio tohto umelca.
Mnoho umeleckých tvárí a jedno veľké srdce, asi takto by som charakterizovala tohto prejavom skromného, no na tvorbu nesmierne bohatého človeka. Dnes sa stretávame akoby v jeho obývačke. Závesný systém osadzoval on, rámy vyrábal takmer všetky on, obrazy rámoval on, a samozrejme, teraz to najdôležitejšie, obrazy maľoval on.
Poďme spoločne zauvažovať o Jaroslavovi Páslerovi ako o zakladateľovi nového výtvarného smeru. Maestro nám ho sám sprítomňuje definíciou:
„Vyžaduje istú rozdvojenosť autora. Na jednej strane pokus o reprodukciu reality, a na druhej strane silný atak autorovho podvedomia a jeho prenos na vopred pripravené dielo, v tomto prípade, akvarel. Tým dielo následne nadobúda silné prvky surrealizmu. A tak sa autorova rozdvojenosť a nepokojná myseľ stretávajú vo veľmi emocionálnom výsledku, ktorým je nový celok. Dá sa hovoriť o istom synergickom efekte v umení.“
Všetko to začalo tým, že Jaroslavovi Páslerovi nebolo dopriate vysokoškolské výtvarné štúdium. Zanevrel na pravidlá, kašľal na „izmy“. Nezaujímala ho spätná väzba diváka. Svoje, už vytvorené, akvarely začal kaziť tým, že do nich vstupoval písaním, či kreslením detinských vecí. Napokon ich náhodne zverejnil a dostavil sa úspech. Neskôr sa odvážil zverejniť aj takpovediac psychohygienickú tvorbu. A ak už hovoríme o trúfalosti, tak poriadnej, lebo sa odhodlal svoje diela predstaviť na Artfeste v Budejoviciach. A urobil dobre, že sa odhodlal – lebo sa tam predali práve tie diela, ktoré zahŕňal do svojej psychohygienickej tvorby. Vtedy si už sám sebe musel priznať, že sa jeho tvorba jednoducho ľuďom páči.

Následne sa však vrátil k akvarelu. Rád maľuje aj Banskú Bystricu.

Keďže básne miluje, tak ich začal vpisovať do obrazov, a odvážil sa takto upraviť aj portrét – a to mu prinieslo neuveriteľný ohlas. Ako sa vraví, s jedlom rastie chuť a náš výtvarník sa odhodlal neskromne prihlásiť akvarelový portrét V OBJATÍ PAMPULÓNOV na celosvetovú výstavu Fabriano in Acquarello v talianskej Bologni. Sústreďuje sa na nej zakaždým okolo 3000 diel z približne 60 krajín, takže zaujať nie je ľahké. Podarilo sa mu to hneď na druhýkrát, keď už vložil do portrétu aj pampulónov. A po tretíkrát dielo umelca s nevšedným výtvarným vyjadrením, ktorý do svojho diela vložil aj báseň, zaujalo takmer každého. Fotili – prekladali – komentovali a my máme tú česť si tento obraz pozrieť…

Napokon Janka Becková vyriekla prorocké slová: „Vykašli sa ty na pekný akvarel, už veľa maliarov maľuje krásne. Ty sa odlišuješ. Drž sa toho..“ …a bolo vymaľované…

A tak Maestro Pásler tvorí pre svoju radosť, čo je iste cítiť z jeho tvorby a dáva nový život aj krásnym básňam. Vkladá ich do svojich výtvarných diel, aby boli ľuďom na očiach.

Výstavu sme neotvorili básňou Silvie Hlavovej náhodou. Svoje akvarelové diela Jarko Pásler totiž dotvára aj jej básnickou tvorbou. Ďalej čerpá aj z tvorby iných autorov, spomeniem aspoň Maya Bednárik Tarabová, Lucia Krnáčová, Lenka Vránová, či tu prítomný Mirko Kapusta.
Dovoľte znova pretkať tento môj monológ nádhernými myšlienkami Silvie Hlavovej:

Dotkni sa ma
snáď po stýkrát vstúp do mňa
nežne zazvoň
nemusíš zaklopať

Zdvorilosť zabudni – zahoď ju ako kľúč
so mnou si potykaj
ponor sa do ticha
a už len buď

Jaroslav Pásler je registrovaný aj v celosvetovej organizácii IWS, kde je umožnené sa dostať len málokomu – keďže sa jedná o postupový systém. Jarkovi sa podarilo uspieť pred približne 6-imi rokmi.
No nie všetky jeho snahy sa dočkali úspechu, a tak sa traja kamaráti rozhodli prekonať smolné obdobie a založili Občianske združenie Slovenský akvarel, ktoré má už dnes okolo 100 členov, a FB skupinu Slovenský akvarel s aktuálnym počtom členov 600, kde je Jaroslav podpredsedom. Tento krok sa javí ako veľmi šťastný, lebo cez Slovenský akvarel sa im podarilo dostať do Jakarty v Indonézii, trikrát zavítali na Fabriano do Bologne a okrem toho organizujú výstavy aj po Slovensku.

No a práve minulý rok sa rozhodol, keď v Slovenskom dome v Prahe, v týchto priestoroch, vystavoval Jaroslav ako jeden z 24-och výtvarníkov, že urobí samostatnú výstavu.

Jarko si teda dnes plní ďalší zo svojich snov. Lebo práve dnes sa môžete potešiť pohľadom na samostatnú výstavu Jaroslava Páslera, ktorá pozostáva z takmer 60-ich obrazov o rozmere 50×70 – a z básní jeho spriaznených poetických umelcov. Za seba rozhodne odporúčam pristaviť sa pri portréte Morgena Freemana.

Anna Drevická, kurátorka