




Vernisáž výstavy Big Deep: Habima Fuchs–Sári Ember–Alicja Bielawska–Monika Pascoe Mikyšková–Zoya Laktionova
Do 30. 9. 2023 je v nově přestěhované galerii Slovenského Institutu, Hybernská 1, Praha 1, přístupná velmi zajímavá výstava Big Deep: Habima Fuchs–Sári Ember–Alicja Bielawska–Monika Pascoe Mikyšková–Zoya Laktionova.
Výstava DIG DEEP, pripravená na záver slovenského predsedníctva krajinám Vyšehradskej štvorky, je pojatá ako koncept V4+ a dohromady predstavuje päť stredoeurópskych umelcov. Špeciálnym hosťom okrem českej, maďarskej, poľskej a slovenskej autorky je Zoja Laktionová z Ukrajiny. Leitmotívom tvorby súčasných mladých umelkýň je „ponáranie sa“ – do hlbín pamäte, predstavivosti, priestoru, či vlastného tela. Toto súkromné bádanie sa v istom momente stáva kolektívnym tápaním, skúmaním hraníc zdieľania a komunikácie, ktoré zahŕňa nielen ľudský element, ale akceptuje všetky ostatné entity….
Habima Fuchs, Sári Ember, Alicja Bielawska, Monika Pascoe Mikyšková a Zoja Laktionova predstavujú rôzne pohľady na ten istý problém, ktorý my ostatní, neumelci, netvorcovia, aktuálne riešime vo svojich malých životoch a osobných príbehoch, tvárou v tvár ďalšej revízii dejín, novému dimenzovaniu sveta, pričom stredná Európa sa opäť stáva akousi pomyselnou „králičou dierou“, jadrom, seizmickou osou či kapilárou, ktorá prechádza stredom všetkého a
všetko živí. Ale ako všetci vieme, a možno sme to už mnohokrát zažili, najdobrodružnejšia je cesta dovnútra. Stačí zavrieť oči, nadýchnuť sa a skočiť!
Habima Fuchs (1977, ČR), česká vizuálna umelkyňa profesionálne i osobne spätá s berlínskym
prostredím, dlhodobo reviduje zaužívané mechanizmy a tradičné existenciálne, filozofické či
metafyzické obraty, o ktoré sa opierame pri chápaní sveta, v ktorom žijeme. Symboly a motívy,
ktoré v tomto procese reflektuje a zhmotňuje, pochádzajú z rôznych kultúr a období, z rámca
kresťanskej ikonografie a orientálnych náboženských kontextov. Výsledkom je mimoriadne
podmanivá obraznosť, zvodná a podvratná, ale aj hlboko sebakritická.
Sárí Ember (1985, HU) žije a pracuje v Budapešti. Študovala fotografiu na Univerzite umenia a
dizajnu Moholy-Nagy. Vo svojej umeleckej praxi sa zameriava na otázky súvisiace s povahou
reprezentácie, pričom pracuje predovšetkým s médiom inštalácie. Cituje formy z rôznych
zdrojov, pričom využíva výpovednú silu konštelácií objektov z mramoru, hodvábu, papierovej
koláže alebo keramiky. Prostredníctvom symbolických hodnôt ušľachtilých materiálov
a archetypálneho, poloabstraktného súboru motívov sa snaží skúmať spoločné skúsenosti.
Alicja Bielawska (1980, PL) žije a pracuje vo Varšave. Študovala dejiny umenia na Varšavskej
univerzite a výtvarné umenie na Gerrit Rietveld Academie v Amsterdame. Venuje sa sochárstvu
a kresbe. Jej práce sa zameriavajú na materiálnu sféru každodenného života a na vzťah medzi
predmetmi, interiérom a spomienkami. Používa základné materiály, ako je látka, kov, drevo a
keramika. Do svojej tvorby vnáša prvky choreografie a performance.
Monika Pascoe Mikyšková (1983, SK) žije v Bratislave, kde vyštudovala Vysokú školu výtvarných
umení. Venuje sa monumentálnej akvarelovej maľbe, rastlinným a „minerálnym“ objektom. Jej
inštalácie pripomínajú herbárové odtlačky, odliatky či odliatky kombinované so živými izbovými
rastlinami. Otázky ľudskej telesnosti a emocionálneho prežívania sa stretávajú s neľudskou
dočasnosťou rastlín zachytených a vystavených, zaradených do botanických zbierok a umelo
skamenených dekoratívnymi zásahmi. Rozvážny sochársky prístup sa strieda s intuitívnym
hromadením prírodných tkanív.
Zoya Laktionova (1984, UA) žila pred začiatkom vojny Ruska proti Ukrajine v Kyjeve,
kde pôsobila ako nezávislá umelkyňa a dokumentaristka. Venuje sa témam vojny, pamäti a
osobnej výpovede. Zamýšľa sa nad vzťahom medzi veľkými a malými dejinami, pričom jej diela
majú formu takmer denníkových záznamov. Je autorkou niekoľkých krátkych umeleckých
filmov vrátane Dioráma (2018) a Územie prázdnych okien (2021).
Pripravili:
Slovenský inštitút v Prahe, České centrá, Lizstov inštitút – Maďarské kultúrne centrum Praha
a Poľský inštitút v Prahe