Vernisáž výstavy 40 rokov Štúdia L+S

Pouze do 13. 11. 2022 je ve Studio Dva divadle, Palác Fénix, Václavské náměstí 56, Praha 1, vždy ve dnech představení půl hodiny před jejich začátkem přístupná zajímavá výstava  40 rokov Štúdia L+S.

Štúdio L+S, původně Štúdio S, je profesionální divadlo působící v Bratislavě se sídlem na Náměstí 1. mája, v prostorách hotelu Tatra, kde koncem šedesátých let 20. století existoval legendární kabaret Tatra revue. Divadlo vzniklo 12. května 1982 jako „umelecká scéna Slovkoncertu“. Písmeno S v názvu divadla pochází právě odtud. Po privatizaci divadla v dubnu 1999 (jako prvního na Slovensku) bylo do názvu přidáno písmeno L jako pokračování tradice, kterou zde dvojice Lasica a Satinský začala pár měsíců po založení.

Štúdio L+S existuje už od roku 1982, keď pod názvom Štúdio S začínalo ako umelecká scéna Slovkoncertu. Zrodilo sa ako agentážne divadlo, čiže ako scéna bez stáleho hereckého súboru i režiséra. Hercov angažovalo na jednotlivé predstavenia, prípadne pozývalo hosťovať súbory s inscenáciami, ktoré ladili s profilom divadla. Riaditeľom divadla sa stal Štefan Ladižinský.

Od samého začiatku sa orientovalo na malé české divadlá a avantgardné súbory; repertoár obohacovali o to najlepšie z českých scén. Tu možno nájsť korene, z akých po rokoch vyrástol dnešný na Slovensku i v Čechách cenený Festival České divadlo, ktorý pretrval dodnes.

Vďaka odvahe vedenia sa na doskách Štúdia S už po niekoľkých mesiacoch zjavila po roky proskribovaná dvojica Milan Lasica a Július Satinský v pôvodne televíznej skladačke Nikto nie je za dverami (1982). Postupne tu uviedli premiéry svojich najvýznamnejších hier Deň radosti (1986) a najmä Náš priateľ René (1991), ako aj výber zo starších dialógov Jubileum (1990). Osudovo ovplyvnili podobu Štúdia S nezameniteľnou poetikou. V ich duchu sa repertoár divadla orientuje podnes na poetický humor, ktorý závažné postrehy a myšlienky viac naznačuje než hovorí na plné ústa a v druhom pláne necháva priestor i pre kvapku smútku a nostalgie. Divadlo sa priam od prvého predstavenia stalo tribúnou spriaznených komorných telies, mladých nielen vekom, ale predovšetkým umeleckou výpoveďou. Predstavilo sa tu Radošinské naivné divadlo, i legendárne pražské divadlo Semafor. Štúdio S spolupracovalo na spoločných projektoch aj s ďalšími divadlami: s Poetickou scénou Novej scény, so Slovenským národným divadlom či Astorkou.

V eufórii po novembri 1989 sa v divadle konali diskusné večery so zaujímavými osobnosťami. Pre mnohé z nich predstavovalo javisko Štúdia S prvý dotyk s vlasťou po návrate z emigrácie. V programe divadla neprestáva mať výrazné miesto záujem o mladých tvorcov. Na Fujarovej show neskôr naviazala spolupráca s Vysokou školou múzických umení.

Štúdio S sa v apríli 1999 ako prvé divadlo privatizovalo a aj novým názvom potvrdilo to, čo tu fakticky jestvovalo už dvadsať rokov – zmenilo sa na Štúdio L+S.  

V decembri roku 2002 navždy odišiel Július Satinský. Táto smutná skutočnosť predstavuje obrovskú stratu tak pre slovenskú kultúru, ako aj pre Štúdio L+S.

V súčasnosti má divadlo na svojom repertoári sedemnásť divadelných titulov, a to aj vrátane svojho hudobného večera a talk show. Ide o komédie prevažne súčasných európskych a svetových autorov. Vstupuje aj do koprodukcií s českými divadlami, napríklad Divadlom Bolka Polívku z Brna a pražským Štúdiom DVA. Často hosťuje mimo svojho domovského javiska na scénach slovenských aj českých divadiel.    

(V texte sú použité aj autorské pasáže spisovateľa Tomáša Janovica, ktorý zostavil v roku 2002 brožúru k dvadsiatemu výročiu divadla.)