Vernisáž Stanislav Harangozó: Pozdrav zo Slovenska

Do 30.8.2016 bude ve Slovenském domě, Soukenická 3, Praha 1, přístupná výstava obrazů a kreseb Stanislava Harangozó: Pozdrav zo Slovenska.

CV autora a text k výstavě v Bratislavě v r.2014:

Akademický maliar Stanislav Harangozó sa narodil 19. novembra 1946 v Komjaticiach. V rokoch 1967 – 73 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesorov Millyho, Hložníka a Dubaya. Do roku 1990 pedagogicky pôsobil na VŠVU v Bratislave. Od roku 1990 pôsobí na PdF UK v Bratislave.
Realizoval rozsiahly súbor monumentálnych maliarskych diel v architektúre. Vystavuje doma i v zahraničí. Individuálne zahraničné výstavy mal napríklad v Ríme, Florencii, Padove, Forli, Lisabone, Mazamete, Bonne, Londýne, Moskve, Varšave, Prahe, Budapešti, Belehrade, Novom Sade, Splite, Opatiji, Záhrebe, Clermont- Ferrande, Soule, Pekingu, Ostrihome, Bad Homburgu a na EXPO 2010 v Šanghaji. Je členom Umeleckej besedy slovenskej, Spoločnosti voľných výtvarných umelcov a Klubu výtvarných umelcov a teoretikov.

Akad. maliar Stanislav Harangozó (1946) patrí k umelcom, ktorých meno figuruje medzi osobnosťami novodobého slovenského výtvarného umenia ako meno talentovaného kresliara a koloristu, ktorý posunul vývinovú niť slovenskej maliarskej tvorby ďalej. Tá objíma diapazón niekoľkých žánrových a tematických okruhov (krajina, figurálna, nefigurálna kompozícia, zátišie a i.) a zaraďuje ho k umelcom s invenciou aká nachádza výstupy v samostatných realizáciách, či cykloch diel realizovaných na báze vzájomnej koexistencie (pokiaľ ide o rozsah výrazových prostriedkov použitých pri ich vzniku) a kontinuite (z hľadiska výpovede a kvality ich obsahového zázemia). Jej integrálnu súčasť tvoria práce v technike suchého pastelu. Harangózovu maľbu možno charakterizovať ako otvorené, ucelené výtvarné pásmo rozvíjané systematicky, kontinuálne na pozadí autonómnej reflexie sveta skutočnosti a vlastných predstáv. Zaujímajú ho všedné – civilné motívy prerastajúce vo všeľudské, univerzálne témy vychádzajúce rovnako zo všeľudských, všeplatných právd o našom bytí. Lákajú ho kontrasty života, večný zápas síl stojacich proti sebe, hľadanie pravdy, krásy a spravodlivosti ako aj neustály obdiv k žene, ktorú vidí a vníma ako reálnu bytosť z mäsa a kostí. Maľuje svoje pastelové obrazy rozvážne i spontánne, akoby im vtláčal pečať „média“ osnovaného na báze kontrastov a protikladov: raz prudko nahadzovaných, inokedy premyslene rozotieraných práškových nánosov hmotných pigmentov pastelových farieb. Tie sa stali nositeľom umeleckej výpovede, takpovediac chrbtovou kosťou jeho obrazov.
Stanislav Harangozó patrí medzi expresívnych lyrikov slovenskej maľby 20. – 21. storočia. Jeho maliarska tvorba sa vyvinula z pôvodne racionálnej, kompozične modulovanej farebnej zostavy veľkých plôch, reagujúcich na dynamiku diania doby, k exaltácii farebných plôch, línií a kontúr farebných pigmentov prenikajúcich z vnútra na povrch a naopak. Z ich pradiva sa vynárajú objemy figúr, ženských postáv vznášajúcich sa v mikro a makrosvete, ktorý zrodila pre človeka doba plná nečakaných zmien a zvratov. Pravzor jeho maliarskej expresie možno vidieť v modernom európskom a svetovom umení, najmä tej vetvy, ktorá vniesla do dejín umenia impulz smerujúci k Novej figurácii a expresívnej abstrakcii. U Harangóza sa podobná výrazová tendencia spája takmer rovnoznačne s figurálnou a nefigurálnou maľbou. Ako jeden z mála dokázal zužitkovať problematiku farebného maliarskeho gesta, prudkého ťahu konštruktívnej línie a kontúry, expanzie sýtej farebnej plochy na vyjadrenie psychického stavu, ľudských pocitov. To všetko v polohe stotožnenia sa s humanistickou filozofiou a predstavou o ľudskom bytí. Svoje pastely vytvára na báze bohatej koloristickej skladby, a paralelne redukovanej farebnej škály pripomínajúcej vizuál monochrómnych obrazov. V každom prípade expresívny lyrizmus, ktorý vtlačil jeho plátnam pečať autenticity je príčinou a dôsledkom toho, že Stanislav Harangozó patrí v slovenskom výtvarnom umení k výrazným predstaviteľom koloristicky vitálnej maľby.
V roku 2007 absolvoval krátky štúdijný pobyt vo Francúzsku. Okrem Paríža navštívil Clermont – Ferrand, s jeho zaujímavými architektonickými pamiatkami. Zaujala ho najmä gotická katedrála známa svojou tmavou fasádou a tajomným vzhľadom. Počas tohto pobytu vytvoril niekoľko pastelov, štúdií uhľom, rudkou, kresieb perom, tušom, ktoré sa stali základom jeho budúcich samostatných diel. Na jednej strane je to permanentný nepokoj, ktorý „vládne“ v jeho pasteloch, na druhej vznešená citlivosť a elegancia, ktorá presvedčivo dotvára jeho umelecký profil. Tento rozmer tvorby, psychológia vzťahu k zobrazenému motívu spolu s brilantným remeselným majstrovstvom v krajinách a figurálno – nefigurálnych kompozíciách, sú charakteristickým znakom Harangózových doteraz posledných diel, ktoré predstavil na výstave v galérii Francúzskeho inštitútu v Bratislave. Je to súbor obrazov založený na výrazovej tendencii posúvajúcej do popredia problematiku maliarskeho gesta. Uvedomujeme si pritom, že človek môže veľa ráz poznať nejakú vec, jav, ideu, príbeh, ale až ponor do vnútra, tichá určitosť súznenia ľudského bytia a vedomia spôsobí, že poznané patrí jemu, že mu ho nikto nemôže vziať. Že namiesto obecnej pravdy musí hľadať vlastnú konkrétnu pravdu. Lyricko – expresívny kontrapunkt jeho malieb, ktorý z týchto obrazov vyviera kráča ruka v ruke s fantáziou, sklonom k nadsádzke prevtelenej do podtextu zobrazených motívov. Tieto umelcove obrazy naznačujú všetko, čo ho ako maliara charakterizuje: vstup do zdanlivo neukončeného diela, štylizácia a deformácia, nadsádzka a zmeny vo významoch motívu, ich variabilita a rekonštrukcia (nieraz v odklone od pôvodného zámeru). Je to maľba, ktorá disponuje prvkami redukciea tvaru, minimalizáciou použitých tvárnych prostriedkov, sublimáciou (prchavosť) formy a línie, konštruktívnym vnímaním priestoru a maliarskej organizácie plochy, čo sa premieta do dvoch základných polôh: farebnej znakovej a geometricko – konštruktívnej. Dôraz pritom kladie na zážitok, ktorý stojí v centre jeho pozornosti, z ktorého čerpá energiu a sumu informácií potrebnú pre vznik každého nového diela.
Ľubomír P o d u š e l